Otázku, prečo katalógy zájazdov cestovných kancelárií neobsahujú aj fotografie izieb, si kladú mnohí cestovatelia a zákazníci cestovných kancelárií. Pri nedávnom rozhovore s pracovníkmi niektorých cestovných kancelárií na na jednej akcii sa mi podarilo získať naozaj dostačujúce vysvetlenie, ktoré hovorí za všetko. Najmä z Čiech pochádzajú niektoré dôvody, prečo sa cestovné kancelárie radšej vyhýbajú zverejňovaniu fotografií izieb.

Dôvod 1. Každá izba je rovnaká, no môže sa líšiť
Napriek tomu, že architektúra hotela a izieb je zväčša rovnaká, sú tam niektoré odlišnosti a nemožno klientovi podstrčiť fotografiu jednej z troch stoviek izieb. Môže byť rozdiel v polohe okna, polohe postele, či farbách a podobne.

Dôvod 2. Sťažnosti
Tu je celý kameň úrazu. Ľudia sa v množstve prípadov sťažovali. Niektoré príbehy staré síce pár rokov, ale reálne, hovoria za všetko. Pani sa sťažovala, že na obrázku v katalógu bol balkón s výhľadom na more. Ten býva za príplatok, alebo ho hotel nemôže ani poskytovať všade v každej izbe presne taký, ako na fotografii. Iná pani sa sťažovala, že na obrázku majú biele steny a dostali izbu so žltou stenou, ktorá jej deprimovala celú dovolenku. Jedna rodina sa sťažovala, že nemajú tak spravenú uličku postele so stolom ako na fotke a že nemali priamu cestu k balkónu, čo ich znechutilo, lebo s tým počítali ešte doma. Ďalej bývalo množstvo sťažností, kde dovolenkári vyžadovali presný typ prestierania, ovocie na izbe s takým ananásom ako na fotografií, ba dokonca že nemali taký obraz na stene, ako videli na jednej fotke. Našiel sa aj právnik, čo v jednej cestovnej kancelárií narobil poriadny bodrel len preto, že fotografia izby mala krásne závesy s výhľadom na more a bazén a dožadoval sa garancie presne tej izby ako v katalógu. Vraj dokonca pochopil, že všetkých klientov skrátka ubytovať do tej jednej konkrétnej izby nemôžu, no z princípu podal žalobu, ktorá našťastie nevyšla. Dorazila ma informácia o sťažnosti pani, ktorá sa sťažovala, že jej dvere neotvoril taký pikolík, ako na fotografii. Na fotografii bol pritom usmiaty Bulhar, ktorý gestom rúk vítal návštevníka do izby. Nie len že ho pani na recepcii nenašla, ale nikto jej dvere do izby neotvoril a ani ju nikdy do izby nevítal tak, ako si to predstavovala z fotografie.

Toto je realita slovenských a českých cestoviek. Realita súčasnosti a našich klientov.