Tunisko je rok od roka krajinou, ktorú čoraz menej odporúčajú aj odborníci na cestovný ruch. Získať úprimný názor môže byť pre médiá ťažšie. Pre ľudí, ktorý však s Tuniskom reálne pracujú, je to niečo iné. Majú iný názor. Najmä tí, ktorí krajinu navštevujú pravidelne a majú možnosť s ňou pracovať. Tomuto faktu svedčí aj skúsenosť, ktorá stojí za recenziou postavenou na dovolenke počas roka leta 2019 v hoteli Thalassa Sousse. Hotel bol v minulosti známy a považovaný za kvalitný. Žiaľ, posledné roky, aj podľa slov zhovorčivých európskych pracovníkov v cestovnom ruchu, vnímajú jeho zhoršenie a aj zaujímavú históriu toho, čo malo byť jeho prednosťou.

Dôležitá poznámka, autor článku nie je rasista a nemá nič proti náboženstvu, či nej kultúre, ak už je doma. Vystupuje len proti spôsobe fungovania služieb. úcte k zákazníkom a fungovaní služieb hotela ako takých.

Prvé dojmy nie sú príliš pozitívne, vlastne vôbec

Prvé dojmy venované hotelu asi nebudú to, čo si chce prečítať niekto, kto už hotel zaplatil. Prvé zoznámenie s recepciou sa nesie v znamení čakania aj v čase, keď už je izba dávno pripravená. Ak je recepcia obložená miestnymi, ktorí chcú nastaviť WIFI na mobile, tak sa k ubytovaniu dostanete neskôr. Neexistuje prednosť zákazníka s deťmi, neexistuje prednosť pre klienta, ktorý práve priletel a dorazil transferom k hotelu. Je celkom jedno, že ste uvanení z cesty,. máte kričiace plačúce dieťa, desať miestnych obyvateľov ho bude chcieť chytať a jedno miestne dieťa dokonca vyťahovať z kočíka. nie, ďakujem. „Nebude sa s tebou hrať…“ ale nerozumejú ani angličtine, ani nemčine, ani slovenčine-češtine.

Ak už sadáte do haly, zarazí neuveriteľná špina, dolepené a dochytané stoly. Kruhy od nápojov, smeti, papieriky, ba dokonca popol od cigariet. Materiál, na ktorom je nečistota vidieť nikdy nenahradia niečím iným, respektíve chýbajú aspoň obrusy, či snaha o čistotu stolov. Vážny problém je pri upratovačkách, ktoré utierajú podlahu rovnakou handrou, akou prejdú po stole. Šok nastane pri čistení toaliet, keď sme mali možnosť vidieť presne dva krát po sebe, že handra slúžiaca na pretieranie podlahy sa na toaletách použila na pretretie steny obloženej obkladom. Tej, o ktorú sa zrejme niekedy opriete, ak budete čakať na dieťa, alebo pri jeho obliekaní stratíte rovnováhu a zachytíte sa jej.

Špina na recepcii je aj špinou na iných miestach. Okolie bazénov, reštaurácia, neporiadok, chaos, plastové poháre umývané tak, že niekedy nie sú umývané vôbec. Do niektorých pohárov sa nám snažili načapovať kolu tak rýchlo len preto, aby sme nevideli nečistoty a zakryl ich nápoj. Pri jednom takom pokuse sme boli rýchlejší a vyžiadali si ukázať dané poháre. Odvtedy sme si nosili poháre dôkladne očistené a držali sme si ich do chvíle nepozornosti, keď sa objavil príliš akčný čašník upratujúci stoly.

Gastronómia

Gastronómia v tomto hoteli je pomerne dobrá. Chce to však prežiť horor, urážky, špinu, strach, hrôzu a potom sa sťažovať na recepcii. Je možnosť získať vstup do inej reštaurácie, no musí na to existovať dôvod. Reštaurácia, ktorá má slúžiť pre VIP je občas riešením pre naozaj nespokojných ľudí. Je však nutné dodať, že tá neponúka všetko, čo tá hore. Horná reštaurácia, čiže hlavná reštaurácia sa otvára v niekoľkých vlnách. Keď sa pri prvej vlne naplní kapacita, zatvára sa.

Pozor, úžasný systém reštaurácie počíta s tým, že ak patríte do prvej vlny a idete na toaletu, musíte vyjsť. Naspäť vás nepustia a je im jedno, či tam máte plačúce dieťa osamotené pri stole, ktoré čaká otca. Nepochopiteľné. Neuveriteľné. Skrátka šialenosť. Ich argumenty nezaujímajú, len sa na vás zasmejú z poza dverí a ukážu zamietavé gesto. Až po hádke, kedy uznajú, že z nejakého dôvodu dieťa vo vnútri plače, vás pustia dnu. Vo vnútri sa pritom pri každom vstupe deje boj o nápoje, boj o jedlo. Najmä o ryby, grilované mäso, kuracie a morčacie mäso. Napríklad pizza je nedostatkový tovar, hoci ju vyrábajú pred vami a je jej dosť. Matka s dvoma deťmi z Ruska alebo Čiech sa postaví do radu, čaká a dostane dva kúsky pizze, napriek tomu, že s na nej zavesené dve deti. Musí vzniknúť hádka a horko-ťažké vysvetlenie toho, že matka čaká na pizzu pre dve deti, pre seba a manžela. Až potom dostane namiesto dvoch kúskov kúsky štyri. Ide o obdĺžniky veľké asi 5 centimetrov. Kriste pane! Ak sa postaví do dlhé radu znova, obetuje sa pre rodinu, kuchár nahodí blbý úškrn a má hnusné poznámky v arabčine, ktorým samozrejme že čakajúci nerozumie. Len miestne obyvateľstvo v rovnakom rade sa rozosmeje a začnú pozerať hnusnými pohľadmi, bez rozdielu veku. Starí, mladí… Vy ste v tej chvíli niekto, kto tam nemá čo hľadať. Ďakujem, neprosím si.

Nemysliteľné správanie sme opakovane našli u personálu, ktorý servíroval mäso. Na tanier dával podľa svojho uváženia, ak ste mali taniere dva, suverénne ponúkli ešte menej. Ak ste požiadali viac, robili sa, že vás nepočujú, alebo nerozumejú anglicky. Nasledovalo gesto, akým oslepol na jedno oko a pozornosť venoval tomu za vami. Prekvapením boli tuniské rodiny, ktoré nedostali dvojnásobok, ale pokojne päťnásobok. Pre ich kultúru bolo bežné umiestniť takýto tanier preplnený mäsom do stredu stola, aby si brali aj ostatní. Tento jav sme videli aj u alžírskych rodín. Príslušnosť ku krajine často prezrádzajú futbalové dresy a vlajky na oblečení.

V momente, keď do jedálne vchádza nádoba so slivkami alebo broskyňami, strhá sa bitka. Ide o obrazne povedaný hon a tlačenica. Ide o podradné až smutné vybojovanie si trochy ovocia, ak máte malé deti a chcete ich potešiť. Už len z princípu, že stôl vedľa má slivky guľaté naložené do pyramídy a to vaše dieťa by rado hoci len jedinú.

Zažiť nespokojnosť na tomto poli a získať možnosť využívať VIP reštauráciu na šťastie aspoň trochu vylepšuje zážitok z hotela. Výber jedál je tu osekaný výrazne. Za to nápoje sú vo fľašiach, príbory čisté, obrusy taktiež, miesta na sedenie taktiež čisté a aj prítmie a ticho je prednosť. Počas dňa sú v areáli aj ďalšie vymoženosti ako napríklad šišky a pečivo napríklad v Libanonskej reštaurácii. Lenže to je sprevádzané zápachom prepáleného oleja, opäť špinou a nečistotou, miestnymi obyvateľmi, ktorí v morských plavkách behajú popred vás, opierajú sa o vás, prskajú, sú hluční, fajčia a po polhodine sa vlastne nedostanete k ničomu. Všetci fajčia, neustále, všade, okolo, fúkajú ten smrad na dieťa, ktoré si prišli pozrieť z blízka, lebo svetlé vlasy, fúkajú ho všade okolo seba aj na svoje deti, bez rozdielu.

Bazény vnútorné a vonkajšie

Hotel má jeden vnútorný bazén, ktorý bol počas nášho pobytu, ale aj počas predošlého pobytu iných známych, rovnako nespokojných, neustále zavretý. Dôvodom bol aj fakt, že po prietrži mračien stiekla veľká masa vody z areálu priamo tam a valila sa z pod dverí. Vonkajšie bazény sú v poriadku, s veľkou aj hlbšou vodou. Ležadiel nie je celkom dostatok, funguje tu systém rezervácie uterákmi. To znamená, že kto nie je drzý, ten nemá nič. Kto je drzý, má toho viac.

Animácie sú takmer každý deň. Skladby sa však opakujú a sú obohratou platňou. Animátor občas niečo kričí alebo spieva do hudby… Nie je to ani spev, je ťažko identifikovateľné, čo vlastne hovorí. 15% toho, čo hovorí je zrejme v angličtine. Animátor má problém so sluchom, pretože kričí a s hlasitosťou to majú poriadne prehnané aj v amfiteátri. V ňom je organizácia veľmi slabá a chaos skôr bežnou súčasťou večera. Usporiadanie predstavení a programov na danú hodinu nesedí s tým, čo je na nástenke, ba dokonca aj večerná tanečná šou pri bazéne je skôr smutná, ako zábavná. Zo svetiel behajúcich pri bazéne majú radosť deti. Ľutujete peniaze, ktoré ste za tento výlet vyhodili. Suma, ktorú to celé stálo, by dokázala priniesť len doma na Slovensku nezabudnuteľnú dovolenku, alebo v Turecku niečo neporovnateľne lepšie.

Ubytovanie

Ubytovanie má niekoľko problémov. Je ním najmä upratovanie. Problémy ako šváby nepovažujeme za problém, no mravce, veľké množstvo mravcov už problém je. Kým niektorých Slovákov počas dažďa vytopí, českých turistov prekvapilo mravenisko v ich kufroch na zakúpených datliach a sladkostiach. U iných nebolo nutné mať v kufroch nič sladké, tak ako u nás. Jednoducho prišli. Na izbách nie je dovolené fajčiť, hovorí jedna malá zmienka v nejakých papieroch. Napriek tomu sa fajčí jedna radosť vo všetkých izbách napríklad aj v tej vašej tesne pred vašim príchodom. Fajčí sa na balkónoch a tak cigaretový smrad ide priamo za vami. Vchádza do izieb.

Prekvapením bol mladý upratovač, ktorý fajčil v každej izbe, ktorú upratoval. V niektorých sa zdržiaval dlhšie so zapnutým mobilom a „futbalovou“ rytmickou, či arabskou hudbou. Nie každý z personálu sledoval, okolo čoho sa hýbe, Aký neporiadok je na dvore, či papierik na chodníku nemal potrebu zdvihnúť len preto, že má na starosti možno iný blok izieb. Personál upratujúci izby sa nehodil na túto prácu. Niektorí boli očividne zbehlí, iní, akoby ich našli na ulici. Spôsobom vyjadrovania, rečou tela, sa nehodili nie len že na tento post, ale aj vôbec medzi ľudí.

Rozľahlý hotel s veľkým akvaparkom

Hotel naozaj ťaží z toho, že všetky fotografie a zmienky v katalógoch kdekoľvek v Európe uvádzajú jeho veľký akvapark ako veľkú prednosť. Akvapark s vymoženosťami, za ktoré by ste museli platiť nemalé peniaze na Slovensku, jednoducho vnímame ako plus. Ak vyberáme hotel a vieme o niečom takom, pre deti a pre rodiny s deťmi je to lákadlo. Slovák je ochotný si priplatiť a zaplatiť aj sumu za hotel, ktorý je trochu bokom od veľkého centra a väčších nákupných možností. Aké je však prekvapenie, keď dorazíte na miesto?

Akvapark je otvorený pre hotelových hostí okolo desiatej hodiny ráno. Vtedy je šanca, že stihnete nejaké atrakcie, šmyknete sa a nevyvoláte rozruch svojim bielym bruchom. Už v priebehu jedenástej hodiny, obeda a najviac poobede sa ale prejaví pravý charakter akvaparku. Hotel získava na popularite medzi miestnymi a návštevníkmi letoviska Sousse. Ide však o miestnych ľudí a Alžírčanov, ktorí sem radi cestujú na vlastné dovolenky, najmä počas sviatkov. Zastihnúť tento hotel počas sviatkov je pohromou, no k tomu ešte bude venovaná samostatná časť.

Akvapark je plný miestnych obyvateľov. Dokonca sa tu vytvorí „no-go“ zóna miestneho obyvateľstva, ktorá sa nachádza hneď za detským bazénikom. Za vstup do tejto zóny vám síce nič nehrozí, no pohľady, ignorácia a neustále pokukovanie a čudovanie sa, vás prinúti odísť. Tento pocit získali aj dve ruské rodiny, ktoré o tom informovali aj svojho delegáta. Ten však riešenie nepoznal. Je ťažké nájsť riešenie na to, keď na vás ako svetlého človeka pozerajú s citrónovým kyslým výrazom na tvári, ukazujú prstom mladí a nie je to pre nadmerné uši, brucho, či ovísajúci krk. Jednoducho ste beloch, ktorého alžírske rodiny asi nikdy nevideli z blízka a tak otec ukazuje prstom a deti sa smejú, či len čudujú. Chcú sa dotknúť vášho dieťaťa, alebo je len druhoradé a tak ho treba štúriť na tobogane, nech je čo najrýchlejšie preč. Detské ihrisko je zaujímavé tým, že ponúka niekoľko atrakcií. Na ne je zakázané vstupovať dospelým. Mladí plavčíci tak neustále pískajú na píšťalke a vyhadzujú rodičov preč. Malé deti tak musia rodičia nechať prechádzať bludiskom až k ústiu toboganov samých. To, že padajú a môžu sa zraniť je jedno. Tam rodičia nesmú. Samozrejme, tí miestni sledujú, kde je „plavčík“. Keď šľahne naplnené vedro s vodou z vrchu do jednotlivých prechádzajúcich plošín, dieťa pritom môže strhnúť a vážne zraniť. Na niečo také sa nepozerá. Nepozerá sa ani na to, že niektorí agresívni miestni, rodičia detí, vyslovene sledujú, kadiaľ prechádza mladí s píšťaľkou a striehnu, aby mohli vyraziť a šmyknúť sa s deťmi. Oveľa váženejší starší Tunisania vchádzajú na detské ihrisko a po dohovore s plavčíkom sa veselo púšťajú – nevedno prečo, niekoho plavčík toleruje a iných nie. To nesedí s nespokojnosťou pred tým vyhnaných rodičov a tak len vznikajú hlúpe spory a nespokojnosť.  Miestne obyvateľstvo, ktoré zaplní tobogany s nafukovačkami, je pomerne hlučné. Neraz agresívne a je takmer nemožné pustiť 10 ročné deti medzi dospelých a tínedžerov, ktorí neraz vidia bieleho človeka po prvý krát v živote.

Fajčia návštevníci hotela s akvapark náramkami, ktorí sa pohybujú v prímorskej časti. Ich výbava je zväčša len mobil, cigarety a zapaľovač. Plavky neplavky, ide sa do vody. Títo ľudia nemajú kontrolu nad tým, či si vôbec dávajú plavky. Miestne obyvateľstvo neprijíma bežný štandard. Hoci majú zakázané v celotelových ženských plavkách chodiť na obedy, neustále ich budete vidieť vôkol seba, sadať po nich na stoličky plné vody, alebo vidieť, ako z nich voda kvapká. Obsluha zložená z mladých ľudí, nie vždy aj vzdelaných, nemá ani odvahu osloviť takýchto previnilcov, že robí niečo proti pravidlám.

S malými deťmi? Ach!

Prichádzať na miesto, kde sa bojíte o seba a ešte k tomu s deťmi, je o to horšie. Malé dieťa berie mnoho rodín na dovolenku. Tam kde očakáva krásu, pohodu, čisto. Túto hrôzu, s ktorou sa spája špina všade, sme však nemali ako čakať. Ako rodič som pocítil zúfalstvo a zodpovednosť. Neustále kváril pocit strachu a ostražitosti, aby sa deti nedostali do bitky s miestnymi len preto, že sa chceli šmyknúť na šmykľavke, aby nechytili nejaký chriak, pľuvanec plávajúci v bazéne, alebo len vôbec mohli prežiť aspoň trochu oddychu a mali hoci len malé pekné zážitky. Nikdy v živote mi nebolo ľúto tak peňazí a vycestovania k moru.

Miestne obyvateľstvo zrejme často deti z Európy nevidí. Mladí ľudia, páriky zamilovaných, iné deti Tunisanov a Alžírčanov neustále prichádzajú k svetlým deťom, chytajú ich, bozkávajú. Niekedy kočík obkolesí viacero detí naraz a každé sa chce dotknúť a dieťa pobozkať. Občas sa nám stávalo, že pri stole pri obede sa niekto nahol a dieťa pobozkal. Nie, nepáčilo sa nám, koľkých ľudí musíme odháňať od vlastných detí. Dotieraví, neslušní, niekedy agresívne deti miestnych, či staršie ženy, ktoré sa chceli dotknúť a brali dotknuto, ak som dieťa prekryl, či chránil pred objímaním. gestá pritom boli obozretne podávané s úsmevom a jemnosťou. hádky s miestnymi by nemuseli byť úplne v poriadku. Najmä ak je angličtina zbytočná a potrebná je reč tela. Aj deťom samotným to už bolo nepríjemné a plakali, no napriek tomu si miestne obyvateľstvo tento problém nechcelo pripustiť. Aj preto si vás každý fotí a to neustále.

Niektoré deti sme našli v rôzne dni prehrabávať sa v pisoároch. Zrejme nikdy nevideli, čo to je a na čo sa to používa. Váľať sa na toalete pod umývadlom, či niekde pri toaletných misách hrať sa na schovávačku bolo bežné a práve tieto deti potom idú bozkávať naše deti? Prosím vás toto nie je o žiadnom rasizme. Toto je reálne hodnotenie a poukazovanie na správanie ľudí, rozdielnosť v tom, čo nevnímame ako čisté a prijateľné voči nám či rodine. Na to právo má každý.

Problémov s deťmi, či dospelými bolo viac. Pritom na niektorých toaletách boli výkaly rozotreté v okolí podávača papiera, ale aj na stenách. Tým, že trendom je tu sprcha na zadok namiesto papiera, je na toaletách napríklad pri reštaurácii neustále na podlahe voda, v ktorej sa roztápa papier. Hrôza je aj riešenie dávkovania toaletného papiera. Ide o malý otvor v strede nádoby, v ktorom ak sa papier utrhne, ste stratení. Doslova stratení.

Za zmienku nepochybne stojí aj jeden zarážajúci fakt. Plavčíkov tu môžu robiť aj deti, ktoré majú 16 rokov a nevedia plávať. Plavčíkom je ktokoľvek, kto si oblečie červené tričko, vyfasuje bagetu na obed a píšťalku na krk. Sledujú, či je voľný tobogan, no zväčša sa nejdú od práce pretrhnúť a tak do toboganu vletí aj osem detí naraz. Je celkom bežné, že vojdete do toboganu, posúvate si vlastné dieťa, a na hlavu vám skočí malý šialenec nevedno odkiaľ a dvaja preletia okolo vás. Že vám doškriabu a dokopú dieťa, je im celkom jedno. Miestnym deťom je jedno veľa vecí a plavčíkom ešte viac.

Vo štvrtý deň na dovolenke sme po raňajkách a spustení toboganov chceli využiť ešte pokojnú atmosféru. Malého som chcel presunúť k sebe a spustiť sa, no miestny rovnako starý chlapec sa rozhodol schmatnúť syna a zhodiť z toboganu ku schodom. Krvavý chrbát malého nepohol plavčíkom ani za mak, dusivý plač a vystrašený pohľad nebol dôvodom aby sa niečo mobilizovalo, len z pamäti som bol nútený s plačúcim krvavým dieťaťom identifikovať a sledovať chlapca po dopade do bazéna a vyraziť k nemu. Po stretnutí zoči-voči mi ukázal gesto podrezaného hrdla. Strašidelné. Nájsť jeho otca nebolo ťažké, a hoci som očakával vyhrotenie situácie, bolo mu situácie ľúto. Malý fagan síce spôsobil krvavé odreniny a šok synovi, a pamätal si zlého chlapca na tobogane ešte aj po niekoľkých dňoch, no stále rozmýšľam, čo malo gesto s podrezaným hrdlom znamenať.

Pláž

Na pláži je menej miestnych, viac tých, ktorí unikli akvaparku a bazénom. Žiaľ, nedá sa tu uniknúť cigaretovému dymu. Ten je absolútne všade, veď vás sprevádza od vonkajšej reštauračnej terasy, veľa krát fajčia aj priamo v hotelovej hale, fajčia mladí fagani v lobby bare, v libanonskej reštaurácii a fajčí sa teda aj na pláži. Pláž sa nachádza až celkom pri pobreží viac vľavo. Niektoré izby majú priamy vstup na pláž, no tie sú vystavené ustavičnému fajčeniu. Na pláž smerujú najmä turisti z Európy, Ruska, menej z Tuniska. Skôr sú to mladí, ktorí vyrážajú za mladými Ruskami. Je priam nemysliteľné, ako okato niektorí balia v podstate kohokoľvek. Môžu to byť však aj kultivovane vyzerajúci a slušne správajúci mladí. Takže nič proti.

Pláž je piesková s veľmi pozvoľným vstupom do mora. Vhodná aj pre menšie deti a neplavcov. Pláž má pokojné vody, nemá takmer žiadne mušle a sem tam sa mihne rybka. Žiadne hrozby, ježkovia, ostré kamene a podobne. Mušle a rôzne iné prírodné bohatstvo je samozrejme zakázané z krajiny vyvážať. Vedia to aj predajcovia sadeníc paliem, ktorí sem neustále chodia, no i tak vám ich predajú. Dúfajú, že o tom zákaze neviete. Predajcov suvenírov je tu viac. Dokonca je tu jeden mimoriadne agresívny. Ten agresívny predavač rád oblieka futbalové dresy, neustále vyzerá, akoby chcel niečo povedať a je tiež pohybovo mimoriadne mrštný. Oslovuje staršie ženy, ponúka im šatky a iný textil ako vysoko kvalitný a za super cenu, hoci ponúka drahý tovar a celkom bežný. Na zákazníkov sa správa agresívne, pokiaľ prejavia záujem, ale nejavia záujem o ponúkanú cenu. Plusom pre pláž je, že neustále hliadkuje polícia na štvorkolkách. Deti sú zo štvorkolky nadšení. Aj priamo hotel samotný má niekoľko ľudí, ktorí sa starajú o poriadok. Napríklad aby návštevníci z vonka nechodili do časti pre hotelových hostí a stráž sa nachádza aj priamo na pláži, aby sa do hotela nedostali zatúlaní klienti z iných hotelov a podobne.

Cesta domov a meškanie letu

Prežili ste aj 11 hodín meškanie na letisku, chaos vo všetkom, čo sa spájalo s dopravou. Letecká spoločnosť po hodinách mlčania ľudí odvezie do mestského hotela na vyspatie, no len na krátke zdriemnutie. Večera je bojom o vodu. Z ponuky večere nedokážete identifikovať z piatich jedál žiadne, no keď príde pizza, chcete rodine uchmatnúť aspoň niečo. Nech je aspoň jedno dieťa spokojné a necíti strach, či nervozitu. Písať a čítať nie je nič oproti tomu – zažiť. Lenže rovnaký nápad má množstvo Slovákov a Čechov. Všetko jedlo putuje deťom, pretože dospelá časť rodiny má v hlave SURVIVE režim s ktorým sa snaží podvedome vykúzliť zázrak a teleportovať rodinu domov. Ihneď.  V hoteli, kde nečakáte zafajčené priestory, sa brodíte cigaretovým dymom a nemáte šancu samu vyhnúť. Od vstupu, cez halu, po okolie miestneho bazéna aj toalety. Na pridelenej izbe obklopenej rozpadnutými inými priestormi hotela, je to útulné, čisté, s mydielkami ako z roku 1991. Na stole čaká upozornenie na zákaz fajčiť hneď vedľa popolníka. Čakáte, že vás niekto zobudí a tak si sadáte do kresla. Deti úspešne spia, vyčerpané z čakania na letisku a ťahaníc. Pozeráte do prázdna a nerozumiete, ako je možné, že vôbec niečo takéto môže človek zažiť v roku 2019 a necestuje zadarmo. Platí si rodinnú dovolenku a oddych. Namiesto toho má povinnosť byť v strechu počas celého dňa, pri love na jedlo, love o miesto, či strážení dieťaťa, nech sa aspoň pár krát spustí na tobogane bez plaču, bitky, zhadzovania, bolesti a pod.

Jeden z rodičov neustále chodí na kontrolu do haly. Výťah je extrém. Absolútny extrém, ktorého nepochopiteľné správanie a priorita voľby zastávok nútila ľudí vyraziť na schody. Boli sme na piatom poschodí, s kočíkom a kuframi. Takže všetky behy po schodoch dodali šialený adrenalín, ale aj únavu. nohy a ruky mali na chvíľu čas, než sa opäť pustia do znášania piatich poschodí a niečo navyše, keďže sa nepočítala vysoká hala, no množstvo schodov ako poschodie. Autobusy neprichádzajú. Až v jeden moment, náhla mobilizácia. Utekáme, budíme deti, na recepcii nachádzame kufre a utekáme pred hotel, kde podobne utekajú všetci cestujúci. Sme medzi poslednými. Deti zažívajú stres, ktorému nerozumejú a nerozumie mu nikto normálny. Nastupuje sa v rýchlosti a zhone do autobusov miestnej MHD, ktoré nie sú stavané a vhodné na prevážanie kufrov. Modlíte sa, aby deti nenechali nič v hoteli. Bolo by to nenávratne preč. Malého vyhadzujem na sedadlo, vyťahujem kufor a ešte som celý nenastúpil do autobusu, než sa začal rozbiehať a zatvárať dvere. Začal sa pretekársky zážitok vodičov autobusov, ktoré zrejme ani nie sú postavené na takúto rýchlosť a zákruty. Slovenskí dovolenkári si šli oči vyočiť na zákruty a lietajúce kufre, či pár lietajúcich ľudí, ktorí si mysleli, že sa zvládnu udržať jednou rukou. Stále sa modlíte, že ste nič v hoteli nezabudli v tej šialenej rýchlosti. Neexistuje priestor nato, aby niečo zabudnuté hotel posielal na Slovensku, či cestovke.

Dostali sme sa na letisko, kde sme opäť prešli všetkými kontrolami. Do veľkej vyľudnenej haly, kde nie je nič otvorené, nikto vám nič nepredá, žiaden nápoj, bagetu, keks. Nie je tu skoro ráno nič. Pani v malom obchode so zatiahnutou mrežou sa pýtam na možnosť kúpenia čohokoľvek, no mávne rukou „Sorry“. Prebaľujeme na lavičke a je nám jedno, či obsah plienky niekoho pohoršuje. Nervózni Slováci sa rozkrikujú. Nejaká rodina sa dožaduje, aby boli s deťmi pustení viac dopredu, hoci lietadlo tak či tak bude letieť pre nich rovnako ako pre nás. My s dvoma deťmi stojíme za nimi zhruba 22 ľudí a ani nám nenapadlo pýtať sa dopredu. Ok, dostávame sa po chvíľke čakania na rad a postupujeme ďalej. Každý má nádej v očiach. Slováci sa nás pýtajú, ako to zvládame a sami krútia hlavou. Dostávame sa po vybavení do veľkej modernej haly. Tam nie je nikto. Pár obchodov, no strašná zima. Ešte netušíme, že tu budeme čakať okolo troch hodín v šialene klimatizovanom priestore a nikto nepríde, aby nám čokoľvek povedal. Pýtať sa v miestnych obchodoch je asi tak účinné, ako sa smetiarov pýtať na diagnózu bolestivého hrdla.

V celej hale je príšerná zima. Veci sú v kufroch a môžem dať posled

Názor na hotel?

Hotel prvý spomínaný sklamal. Neuveriteľne sklamal. Prežijete roky cestovaním a spoznávaním. Jedného dňa však príde toto. Moment, keď sa tešíte domov z dovolenky už v prvý deň. Je vám do plaču, lebo viete, že vám peniaze nikto nevráti a vlastne je všetkým celkom jedno, čo s vami bude a či máte nejaký problém. Sú veci, na ktoré je aj presťahovanie do iného hotela prikrátke. Najmä ak je v ponuke presťahovanie do rovnako zlých hotelov. Sťažovať sa doma znamená zistiť, že ste odmietli snahu o riešenie, hoci snaha nebola podľa vašich predstáv. Snaha o riešenie je presťahovanie do rovnakého bordelu a ak toto odmietnete, tak je cestovná kancelária zahojená. Domov vás nikto po jednom či dvoch dňoch nedopraví. Riskujete zdravotné problémy, o to viac, ak máte malé deti. Strach a obavy sa po príchode domov javia ako nereálny príbeh, zlý sen, ktorý sa rozplynul. Žiaľ zostávajú fotky a spomienky. Aj ľutovanie nemalej sumy, ktorá mohla prispieť na lepšie bývanie, alebo nejakú inú rodinnú pohodu. Tie peniaze nám nikto nevráti. Získali sme za ne len cenné skúsenosti o tom, ako hnusný dokáže byť hotel, jeho služby a personál. Ako nepríjemné môže byť ubytovanie v hoteli, ktorý nie je určený primárne turistom z Európy, napriek tomu, že profilovanie zariadenia je „Akvapark, zábava, detský klub (rozpadnutá budova s vyblednutými maľbami od slnka, vražednou šmykľavkou a nefungujúcimi rozpadnutými preliezačkami), oddych…“

Pri Tunisku si však všímame zhoršenie a zhoršovanie čoraz viac. Tento hotel je príkladom toho, čo nechceme nikdy viac zažiť. Suma zaplatená za zájazd zaokrúhlená s poistením na 1500 EUR pre rodinu s malými deťmi by dokázala priniesť nepochybne niečo lepšie v inej krajine. Možno v inom letovisku. Celá skúsenosť je však hrôzou, za ktorú vám nikto nič nevráti. Prežili ste ju.  No nakoniec ste šťastní, že ste vôbec zazreli nápis LETISKO MILANA RASTISLAVA ŠTEFÁNIKA a vôbec sa dostali domov. Po tak dlhom meškaní letu síce inými spojmi, ale dostali. Hovorí sa, čo ťa nezabije, to ťa posilní. Po tomto zážitku by sme možno naozaj dokázali prežiť už všeličo iné.