Tomáš Vilček a jeho kniha Tomas World Expedition: Ozaj slušný cestopis

Mladý cestovateľ Tomáš Vilček okúsil svet tak, ako len málokto. Jedného dňa sa po vysokej škole rozhodol a s pár eurami vo vrecku vyrazil na cestu. Ambiciózny plán sa nakoniec po roku pretavil na reálnu cestu okolo sveta. Spoznal tak krajiny, o ktorých bežný cestovateľ naozaj sníva. Irán, Afganistan, India, Austrália, Bolívia, Pobrežie Slonoviny.

V knihe, ktorú napísal po návrate domov, prináša perfektné čítanie pre akéhokoľvek milovníka cestovania, pretože s osobitým pohľadom predstavuje krajiny, miesta, ktoré prešiel a zažil, kultúry a detaily s akými sa stretol. Ale sú to aj ľudia, ktorých mal možnosť spoznať, hoci len na krátky moment. Neraz mu nechýba humor. Čitateľ sa má možnosť z tejto knihy naozaj veľa naučiť a pochopiť. Mnoho textu autor dopĺňa ďalším množstvom jeho vlastných fotografií. Pôvodný blog prerástol do hrubej 405 stranovej publikácie. Spýtal som sa priamo autora na pár detailov, ktoré sa týkajú jeho knihy.

Tomáš Vilček nám odpovedal

Kedy bola realizovaná cesta, ktorá bola inšpiráciou pre knihu?

Moja cesta okolo sveta sa začala 1. augusta 2014 a späť na Slovensko som sa vrátil po roku, a to v júli 2015.

Kedy vlastne prišiel nápad všetko to zažité pretvoriť do knižnej podoby?

Pred cestou som veľa nepísal. Našiel som sa v cestovateľských blogoch, ktoré ma bavili. Hneď od začiatku bola na nich výborná odozva. Čítanosť bola päťciferná a správy od fanúšikov nesmierne povzbudzovali. A tak som sa rozhodol, že celý môj cestovateľský a zároveň blogový príbeh pretavím do uceleného diela v kombinácií s tými najpútavejšími fotkami. Pretavím do tejto knihy.

Čo všetko potrebuje človek, aby sa rozhodol na tak zásadnú cestu? Mám teraz na mysli v hlave. Myšlienky sústredené na nejaký cieľ, vlastné premáhanie, na čo vlastne človek myslí.

Človek pri premýšľaní môže analyzovať ako len chce a koľko chce. Môže si tie myšlienky obracať zhora nadol, sprava doľava. Napokon aj tak zvíťazí ten vnútorný pud, túžba vyraziť do sveta a dobrodružne spoznávať svet taký, aký je. Počas premýšľania som si predstavil, čo všetko sa mi reálne môže prihodiť, a tak som môj cestovateľský plán v mysli párkrát hodil do koša a tému uzavrel. No neskôr mi myšlienka precestovať svet ležala v hlave ešte hlbšie.

Kedy si dostal pocit, že si urobil chybu? Prišiel vôbec taký moment?

Áno, prišiel. V iránskom Teheráne som dva, tri dni ležal na izbe a utiahnutý pred svetom som sa kritizoval za to, do čoho som sa pustil. Mal som serióznu krízu. Dovtedy som cestu vnímal ako fajn dovolenku. No po dvoch týždňoch som si uvedomil, že to nie je len výlet, ale život na cestách. Povedal som si, idem ďalej a uvidím. Táto kríza ma trošku zocelila a v ceste by ma zastavila už len nejaká nehoda.

Čo bolo počas cesty tým najväčším zážitkom?

Ťažká otázka. Každú chvíľu si zaspomínam na niečo iné. Ako veľmi silné zážitky si pamätám afganské trhy, nocovanie v africkom slume, sledovanie rituálneho spopolňovania mŕtvol v Indii alebo komplikovaný výstup na bolívijskú šesťtisícovku. A omnoho viac.

Čo tak zaloviť v pamäti a zhodnotiť, aká kultúrna zaujímavosť utkvela v pamäti, dala by sa označiť za neopakovateľnú, ale tiež takú, ktorá by na Slovensku nedokázala prežiť, či nájsť pochopenie?

Napadlo mi povinné delenie autobusov na dámske a pánske časti v Iráne alebo povinné nosenie dlhých nohavíc u mužov. V jedno ráno som si cestou do obchodu zabudol nohavice a až po niekoľkých minútach som si uvedomil, že mám len kraťasy. Divné pohľady okoloidúcich o tom dostatočne informovali. Tak som si kraťasy stiahol aspoň pod kolená, aby som kolenami „nepoškvrnil“ najbližšiu Iránku.

Čo tak vyraziť na ďalšiu takúto cestu? 

Na tak dlhú už nie. Takáto dlhodobá cesta bola výbornou skúsenosťou, ale je čas na niečo kratšie. V lete vyrážame s chalanmi z Lady svetom so starými červenými ladami naprieč Áziou. Cesta bude plná rôznych výziev. Veľmi sa na ňu teším.

Sám alebo s niekým?

Cestovanie osamote má mnoho výhod a nevýhod. Podobne aj cestovanie s niekým. Na moju cestu okolo sveta som chcel ísť s niekým, no časom sa ukázalo, že najväčším pozitívom bolo, že som vyrazil sám. Cestoval som sám, no málokedy som bol sám. Jednoduchšie som sa totiž spoznával s miestnymi a ďalšími dobrodruhmi na cestách. Takže odpoveď je skôr sám, ale občas aj s nejakou partiou.

Je kniha bežným cestopisom alebo zaujme niečím novým, inovatívnym, čo nenájdete v každej knihe?

Aby som čitateľa viac dostal do deja, vymyslel som osobu Emila, s ktorým celú cestu ideme spolu. Emil stelesňuje čitateľa v príbehu a častokrát sa ma pýta to, čo by zrejme napadlo čitateľa pri niektorých krízových momentoch. Priamou rečou teda hlbšie rozvádzam niektoré zážitky. Emil je zároveň aj moje druhé ja, s ktorým sa miestami radím, čo mám robiť vtedy a vtedy. Čiže v knihe mi aj mierne schizofrenicky šibe. Ale nie som blázon. Teda, aspoň dúfam.

Ďakujem autorovi knihy za jeho čas. O kvalitách knihy sa však už musí každý čitateľ presvedčiť sám. Knihu vydavateľstva IKAR si môžete zakúpiť v každom dobrom kníhkupectve, knihu nájdete v ponuke online kníhkupectva Bux.sk.