Zrúcaniny hradu Devín, vec viac než len historická

Pokiaľ máte cestu do Bratislavy, milujete históriu Slovenska a nechcete sa obmedzovať výhradne na hrad bratislavský, nezabúdajte ani na najznámejšiu zrúcaninu hradu Devín, ktorá je vzdialená od centra Bratislavy polhodinku cesty. Devín, ako mestská časť bratislavy v nútenej správe síce starostu nemá, no funguje, rovnako aj MHD priamo do blízkosti parkoviska pod hradom. Pod ním zaparkujete bezplatne, v blízkosti je niekoľko stánkou, detské preliezačky, ale aj väčšia reštaurácia s ubytovacími kapacitami. Návšteva hradu Devín nie je len o zrúcanine, písali sa tu totiž niektoré naše dejiny.

Z toho, čo zostalo
Z toho, čo zostalo môžeme len niekoľko neúplných miestností a náčrty pôvodných múrov. Poloha hradu mala svoj význam, pretože akonáhle sa pozriete z hradieb smerom k rieke, uvidíte, že nejde o rieku, ale sútok dvoch významných riek. Morava sa vlieva do Dunaja, na dosah vidieť rakúsku zem a azda niekde v diaľke aj českú. Výborná poloha na skalách umožňovala široký dohľad. Strážna veža vo svahu, ktorá bola mimochodom celé roky na našom 10 halierniku, nie je jedinou stojacou stavbou hradu. To si mylne mysleli mnohí, ktorí devínsky hrad poznali len zo spomínanej desať halierovej mince. Stojí aj niekoľko hradieb zrekonštruovaných na vyvýšenom kopci, ktoré počas rekonštrukcie nie sú dostupné verejnosti. Odhalila sa studňa, pôvodná malá priekopa cez ktorú dnes vedie stále premostenie. Z hradu je pekný výhľad do celého Devínu tak, aký ho mali kedysi. Po zrúcaní hradu miestne obyvateľstvo pobralo kameň do základov svojich domov, takže o niektorých hradbách a pôvodných tvaroch hradu dnes máme len minimálne poznatky.

História Slovenska späťá s Devínom
Zdanlivo zaostalé miesto, možno až bez väčšieho významu, bolo v minulosti celkom iné. Ale hovorí sa a tvrdí to aj pamätná Štúrova tabuľa, že práve tu začali svoju púť apoštoli slovanstva Sv. Cyril a Metod. Aj že práve tu sídlil Mojmír, Rastislav aj Svätopluk pri budovaní mocnej Veľkomoravskej ríše. 24. apríla 1836 sa tu stretol so svojou družinou aj Ľudovíť Štúr a oživil tu myšlienku spolupatričnosti slovanských národov. Tu mu vraj skrslo v mysli národné obrodenie a mala tak vzísť aj národná tradícia slovenská a naše oslobodenie, tvrdí pamätná tabuľa na stojacej rekonštruovanej budove v blízkosti hlavného vstupu.