Mesto bez manažmentu kultúry a cestovného ruchu = slovenský normál

Cestovný ruch dnes nepredstavuje len voľnočasovú aktivitu, ale plnohodnotné hospodárske odvetvie. Mnohé slovenské mestá ho však stále nevnímajú ako príležitosť, ale skôr ako okrajovú aktivitu bez jasného ekonomického významu. Výsledkom je stagnácia, nevyužitý potenciál a postupné vytrácanie identity miest, ktoré by inak mohli byť prirodzenými cieľmi návštevníkov.

Projekt a projektovanie, zdroj: pixabay

Čo je manažment cestovného ruchu v praxi

Manažment cestovného ruchu nie je administratívne krytie kultúry či športu, ani pasívne poskytovanie priestorov pre podujatia. Ide o aktívne a dlhodobé riadenie rozvoja územia, ktoré zahŕňa plánovanie, koordináciu, vytváranie produktov, vyhľadávanie partnerstiev a systematickú prácu s identitou miesta.

Funkčný manažment cestovného ruchu:

• identifikuje potenciál mesta a regiónu, vidí, čo ponúka mesto, architektúra, miestne talenty, možnosti remeselníkov a organizácií, ochotníkov, občianskej iniciatívy, alebo riadne nazerá do vlastnej histórie a to, čo v nej nájde, využije v turizme, buduje a prispôsobuje tomu projekt. 

• aktívne pracuje s históriou, príbehom a lokalitami,

• vytvára nové podujatia a rozvíja existujúce,

• prepája kultúru, prírodu, služby a infraštruktúru,

• spolupracuje so susednými mestami a regiónmi,

• sleduje dlhodobý prínos, nielen okamžitý zisk.

Bez tejto koncepcie sa cestovný ruch redukuje na náhodné akcie bez kontinuity a bez širšieho dopadu. Skrátka len nejaká pani na úseku kultúry poskytne kľúče od kultúrneho domu a nechá podpísať podmienky niekomu, kto chce zorganizovať podujatie. Toto naozaj nie je riadenie kultúry mesta, hoci takto si to niektoré mestá predstavujú.

Keď kultúra a šport suplujú turizmus

Na Slovensku je bežnou praxou, že agendu cestovného ruchu zastrešuje oddelenie kultúry a športu. Samotná existencia takéhoto oddelenia však ešte neznamená, že mesto cestovný ruch skutočne rozvíja. V mnohých prípadoch ide len o udržiavanie existujúceho stavu – prenájom kultúrneho domu, organizačná pomoc miestnym iniciatívam alebo administratívna podpora podujatí.

Takýto prístup:

• nevytvára nové príležitosti,

• nepracuje s návštevníkom ako cieľovou skupinou,

• nemá jasnú stratégiu ani víziu,

• nehodnotí širšie spoločenské a ekonomické dopady.

To, že sa v meste občas niečo koná, ešte neznamená, že ide o riadený cestovný ruch.

Problém čísiel a krátkozrakého hodnotenia

Jednou z častých prekážok rozvoja turizmu je neschopnosť alebo neochota merať jeho prínos. Ak samospráva nevidí okamžité čísla v rozpočte, považuje aktivitu za neefektívnu. Prvý ročník podujatia, ktorý je finančne stratový, sa berie ako dôkaz neúspechu – a dôvod, prečo nepokračovať.

Takéto uvažovanie však ignoruje:

• budovanie prestíže mesta,

• obohatenie programu pre obyvateľov,

• zviditeľnenie lokality pre okoloidúcich,

• vznik tradície, ktorá sa rozvíja postupne. Poučenie z chýb môže priniesť druhý ročník vyladený a pripravenejší v rámci organizácie, časovania, partnerstiev a sponzorov, príprav parkovania, občerstvenia a vychytania nedostatkov predošlého ročníka.

• alebo len vznik miesta, pamätného miesta, sochy, atrakcie, diela, umenia, čohokoľvek v priestore

Cestovný ruch nie je jednorazová investícia, ale dlhodobý proces, ktorého výsledky sa prejavujú v čase.

Neviditeľná história a nevyužité lokality

Mnohé slovenské mestá disponujú silnou históriou, zaujímavými miestami a autentickými príbehmi. Napriek tomu chýbajú informačné tabule, poznávacie chodníky, tematické okruhy či jednoduché navigačné prvky. História zostáva skrytá v archívoch a knihách, namiesto toho, aby bola súčasťou verejného priestoru.

Neskúma sa:

• potenciál pamätných miest,

• prepojiteľnosť lokalít,

• vytváranie tematických trás,

• vzdelávací a poznávací rozmer územia. Spojenie s miestnymi školami a zapojenie regionálnej východy do lokálneho vzdelávania

Bez aktívneho riadenia zostáva aj ten najzaujímavejší príbeh neviditeľný.

Príklad Čadce: potenciál bez systematického rozvoja

Príkladom môže byť Čadca, mesto s významnou vojnovou históriou a viacerými lokalitami, ktoré majú silnú výpovednú hodnotu. Napriek tomu tu prakticky neexistujú tematické okruhy, pamätné chodníky ani informačné tabule, ktoré by návštevníkom sprostredkovali miestny príbeh. V meste neexistuje nič, čo dokáže osloviť turistu zo zahraničia, alebo turistu mimo hraníc Čadce. Známe je mesto len pre svoju fontánu, pár politikov, charakteristický mestský dom a nákupné možnosti. Z dejín je často uvádzaný pamätník zasadania SNR z roku 1848, ale v samotných miestnych školách sa nič iné nespomína. Celkom sa zámerne zabudlo na významné a zásadné vojnové udalosti, budovy a štvrte. Iba záujemcovia o históriu poznajú ako také povedomie o Lackovom dome, Palárikovom dome a ďalších objektoch mesta. Aj to len vďaka iniciatíve jednotlivcov, internetu, záujmových skupín a občas aj v rámci iniciatívy Kysuckého múzea.

Na túto históriu upozornila aj kniha Deti vojny-povojny: Vierka, ktorá odkrýva menej známe, no o to silnejšie momenty z minulosti mesta. To je pritom zásadný medzník, prretože nebyť knihy, dejiny Čadce by stále zostávali bokom od záujmu aj tých, ktorí cielene nesiahajú po histórii. Teraz po nej siahajú aj čitatelia beletrie. Rovnaký autor sa už skôr venoval aj téme v publikácii Miesta zločinu a tragédií, kde mapuje temné dejiny slovenských kráľovských miest aj odľahlých lokalít. Spoločným menovateľom je fakt, že o týchto miestach sa návštevník často nedozvie nič priamo na mieste.

Na Slovensku sa miesta tragédií, popráv či nešťastí stále nevnímajú ako pamätné a turisticky zaujímavé. Kým v zahraničí ide o prirodzenú súčasť kultúrneho a poznávacieho turizmu, u nás prevažuje nezáujem alebo obava z práce s náročnejšou témou. O filmovom turizme, ktorý by mohol tieto lokality ešte viac zviditeľniť, ani nehovoriac.

Turizmus, ktorý na Slovensku chýba

Slovenské mestá často nevyužívajú ani ďalšie formy cestovného ruchu – poznávací, tematický, filmový, industriálny či pamäťový turizmus. Bez manažmentu, bez vízie a bez ochoty experimentovať zostávajú tieto oblasti nevyužité. Mesto, ktoré nevidí význam cestovného ruchu dnes, si často neuvedomuje, že prichádza o budúcu identitu, ekonomický potenciál aj záujem návštevníkov. Bez riadenia kultúry a turizmu nevznikajú nové príležitosti – a bez príležitostí sa mesto nerozvíja. Dokonca máme na Slovensku ľudí, ktorí manažment v tomto odvetví študujú, no význam tejto profesie je v mestách a obciach stále nevyužívaný. V momente, ak sa do vedenia mesta alebo obce dostáva človek vzdelaný, celkom sa mení aj kvalita života jeho občanov a možnosti, aké sa pre obec naskytajú. Svoje by o tom mohla hovoriť aj obec Korňa, ktorá získala v posledných voľbách vedenie, aké by obci závidela nejedna iná.