Slané moria a jazerá sveta salinitou podobné Mŕtvemu moru

Extrémne slané jazerá a lagúny vznikajú najmä v suchých oblastiach, kde voda priteká, no nemá prirodzený odtok. Odparovanie prevyšuje prítok a v uzavretom systéme sa postupne hromadia minerály. Tak vznikajú hypersalinné vody s koncentráciou solí niekoľkonásobne vyššou než v oceáne. Vysoká hustota vody spôsobuje silný vztlak – človek sa v nej nadnáša bez námahy.

Mŕtve more a slaná voda, foto Pixabay

Referenčným príkladom je Mŕtve more, no podobný jav sa vyskytuje aj inde vo svete. Okrem turistiky sa tieto lokality spájajú s ťažbou soli, minerálov, kúpeľníctvom a špecifickými ekosystémami, kde prežívajú iba halofilné mikroorganizmy.

Atlantik, Afrika a Stredomorie: soľ ako prírodný fenomén

Na ostrove Sal v ostrovnom štáte Kapverdy sa nachádza soľný kráter Pedra de Lume. Ide o bývalý vulkanický kráter zaplavený morskou vodou, kde sa v dôsledku odparovania vytvorila vysoko koncentrovaná soľanka. Návštevníci sa tu môžu kúpať a zažiť podobný vztlak ako v Mŕtvom mori. Oblasť má aj historický význam – ťažba soli bola dôležitou hospodárskou činnosťou ostrova už v 19. storočí.

V Afrike je známe aj Lake Retba v Senegale, ktoré preslávila ružová farba vody spôsobená mikroorganizmami rodu Dunaliella. Salinita jazera kolíše podľa ročného obdobia a môže sa priblížiť hodnotám Mŕtveho mora. Miestne komunity tu tradične ťažia soľ priamo z vody.

Amerika, najmä Amerika Latinská

V Severnej Amerike patrí medzi významné hypersalinné lokality Great Salt Lake v štáte Utah. Hoci jeho salinita nie je stabilná a líši sa podľa časti jazera, niektoré oblasti dosahujú vysokú koncentráciu solí. Jazero je významné pre ťažbu minerálov, najmä klasického chloridu sodného a ďalších solí, a zároveň je dôležitým biotopom pre vtáctvo.

Mexiko ponúka viacero hypersalinných lokalít. V štáte Baja California sa nachádzajú rozsiahle soľné lagúny, napríklad pri oblasti Guerrero Negro v Laguna Ojo de Liebre. Ide o jednu z najväčších oblastí priemyselnej produkcie morskej soli na svete. Vysoká mineralizácia vody vzniká prirodzeným odparovaním v plytkých lagúnach, ktoré sa následne využívajú na ťažbu.

Podobné soľné polia existujú aj v iných častiach Latinskej Ameriky, napríklad v Argentíne či Čile, kde sa kombinujú hypersalinné jazerá a rozsiahle saliny. Tieto oblasti sú zároveň zdrojom rôznych minerálov vrátane lítia v prípade niektorých andských soľných plání.

Bolívia má miest niekoľko

V juhozápadnej Bolívii, na náhornej plošine Altiplano, sa nachádza súbor vysokohorských jazier a soľných plání, ktoré patria k najextrémnejším prostrediam Južnej Ameriky. Laguna Verde leží v nadmorskej výške približne 4 300 metrov pri sopke Licancabur. Jej voda má výraznú zelenú farbu vďaka vysokému obsahu minerálov, najmä zlúčenín medi a ďalších prvkov uvoľňovaných z vulkanického podložia. Ide o silne mineralizované jazero, no nie o klasické hypersalinné kúpalisko typu Mŕtveho mora. Vysoká nadmorská výška, nízke teploty a riedky vzduch vytvárajú špecifickú mikroklímu.

Ďalším známym miestom je Laguna Colorada, plytké jazero s červeným sfarbením spôsobeným riasami a sedimentmi bohatými na minerály. Vysoká salinita a chemické zloženie umožňujú existenciu halofilných mikroorganizmov a lákajú tisíce plameniakov, ktoré sa tu živia drobnými organizmami.

Laguna Colorada, foto: pixabay

Najvýraznejším príkladom extrémneho zasolenia je však Salar de Uyuni – najväčšia soľná pláň na svete s rozlohou viac než 10 000 km². Vznikla vysychaním pravekých jazier a dnes predstavuje rozsiahlu vrstvu kryštalizovanej soli s hrúbkou niekoľkých metrov. Pod povrchom sa nachádzajú slané roztoky bohaté na lítium, čo dáva oblasti význam aj z hľadiska moderného priemyslu. Počas obdobia dažďov sa na povrchu vytvára tenká vrstva vody, ktorá premieňa pláň na obrovské zrkadlo.

Bolívijské lagúny a soľné pláne tak neponúkajú typický zážitok voľného nadnášania tela ako Mŕtve more, no predstavujú jedinečnú kombináciu vysokej salinity, mineralizácie, vulkanickej geológie a extrémnych klimatických podmienok. Ide o prostredie, kde sa stretáva geológia, klimatológia aj moderná ťažba surovín.

Hypersalinné jazerá a moria sú výsledkom presných geologických a klimatických podmienok: uzavretý vodný systém, vysoké teploty a intenzívne odparovanie. Okrem vizuálneho zážitku a známeho nadnášania tela predstavujú aj významné hospodárske a ekologické lokality. Mŕtve more je najznámejším príkladom, no fenomén extrémne slanej vody je globálny a prepojený s históriou ťažby soli, kúpeľníctvom aj moderným priemyslom.