Do divadla bežne možno nechodíme, no ak sa už raz ocitneme na ostrove Bali, ktorý je sám o sebe exotickým miestom plným zahraničných turistov prevažne z Austrálie, Japonska a Hong Kongu, potom miestne divadlo musí byť niečím zaujímavé. V prvom rade vyriešením v akom jazyku budú hrať a potom čím môžu zaujať všetkých. Jednoznačne svojou kultúrou a zaujímavými prvkami. Divadlo Agung, ktoré sa ukrýva v Safari and Marine parku na Bali, je zaujímavé aj tým, že sa nachádza priamo v zariadení podobnom na zoologickú záhradu s čiastočne voľne žijúcimi zvieratami. Bežne odtiaľ neprinesiete ani video a ani fotografie, je totiž zakázané vyhotovovať akýkoľvek záznam a opatreniami je tiež toto divadlo zaujímavé. Ak mierite na Bali a chcete ho navštíviť, ponechajte si mobily, fotoaparáty a kamery v jednej taške a odovzdajte ju rovnako tak ako všetci ostatní, bezpečnostnej službe pri skrinkách pri vstupe. Každý to robí veľmi nerád, no vyhne sa problémom. Vystupujúcim totiž ide veľmi o to, aby ich program bol stále originálny a neobjavil sa niekde na webe.
Zastrešená pohodlná klimatizovaná budova je veľmi čistá a pôsobí rovnako ako obrovské svetové kiná. Pred divákmi sa rozprestiera veľké javisko, ktoré má dokonca pred sebou vybudovaný kanál s vodou. Počas vystúpenia sa v ňom môžu objaviť kačky, či dokonca malé lode s posádkou. Niečo, čo bežne v divadle neuvidíte. Pred kanálom je posztavený chodník po ktorom sa počas vystúpenia premávajú zástupy vojakov a slonov. Divadelné vystúpenie je bez hovoreného slova a je tak určené akýmkoľvek národnostiam turistov. Príbeh predstavujúci udalosti v Indonézskej a balijskej histórii, je prezentovaný hercami s bohatým kostýmovým zástupom a sem tam sa na scéne objaví aj nejaké zaujímavé zviera. Viac ako hodinové vystúpenie je odohrávané zrejme každý jeden deň.
Pri vstupe sa vchádza okolo skriniek, kde je naozaj nutné odovzdať mobily, fotoaparáty a kamery. Naspäť návštevník dostáva čísielko a s ním sa následne preukáže a ochranka mu odovzdá obsah skrinky, či výklenku. K samotným veciam napríklad môžu z celej rodiny pustiť len jedného, no skôr to robia vo forme prosby, aby sa pri ochranke netlačilo priveľa ľudí a nevznikali chaotické situácie, pri ktorých by mohlo hravo dôjsť k odcudzeniu vecí, či pomiešaniu. Dôvody teda vieme pochopiť. Súčasťou divadla je aj malý obchod so suvenírmi. Zaujímavosťou je, že najmenej disciplinovaní návštevníci divadla môžu byť prekvapivo kultúrne údajne vyspelí Japonci. Zývanie, kašľanie bez ruky, spanie, či chrápanie, kopanie do sedadiel. Pozorovanie viacerými smermi odhalilo práve Japoncov ako neposedný národ, ktorý nezvláda venovať pozornosť vystúpeniu a dokáže znepríjemňovať vystúpenie ostatným.
Možno bez pôvodného zámeru sa pri výstavbe divadla a pri postavení sochy hinduistického božstva Ganesha podarilo vytvoriť indonézsky rekord. Pred divadlom totiž stojí 9 metrov vysoká a v celej krajine tým najväčšia socha Ganesha, ktorý je známy vzhľadom sediaceho bohato zdobeného slona so skrúteným chobotom a štyrmi rukami.
Foto: Metrobali.com, my sme naozaj nemohli 🙂
You must be logged in to post a comment Login