Mŕtve more na hraniciach Jordánska a Izraela

Mŕtve more je v skutočnosti bezodtokové jazero, nie more. Leží v tektonickej prepadline na hranici medzi Izrael a Jordánsko a jeho hladina sa nachádza približne 430 metrov pod úrovňou svetového oceánu, čo z neho robí najnižšie položenú odkrytú pevninskú vodnú plochu na Zemi. Do jazera priteká najmä rieka Jordán a menšie sezónne toky. Keďže Mŕtve more nemá prirodzený odtok, voda sa z neho stráca výlučne odparovaním. V suchom a horúcom podnebí Blízkeho východu sa tak postupne zvyšuje koncentrácia rozpustených minerálov. Práve tento proces je dôvodom jeho mimoriadnej slanosti.

Mŕtve more a slaná voda, foto Pixabay

Rozloha jazera sa v priebehu desaťročí mení v dôsledku poklesu hladiny, no pohybuje sa približne okolo 600 km². V minulosti bola výrazne väčšia.

Extrémna slanosť a jej dôsledky

Salinita Mŕtveho mora dosahuje približne 34 percent, čo je takmer desaťnásobok priemernej slanosti oceánov. Nejde však iba o kuchynskú soľ. Voda obsahuje vysoké koncentrácie horčíka, sodíka, draslíka, vápnika a ďalších minerálov. Takéto chemické zloženie prakticky znemožňuje existenciu rýb a väčšiny vodných organizmov, odtiaľ pochádza aj názov jazera. Mikroorganizmy, najmä niektoré druhy baktérií a rias, však v extrémnych podmienkach prežiť dokážu.

Vysoká hustota vody spôsobuje výrazný vztlak. Ľudské telo je nadnášané bez námahy, čo vytvára známy obraz turistov ležiacich na hladine s novinami v rukách. Ponáranie je technicky možné, no nepraktické a nekomfortné. Voda je dráždivá pre oči aj drobné poranenia pokožky a po kúpaní zanecháva na tele kryštáliky soli. Preto sa odporúča krátky pobyt vo vode a následné opláchnutie sladkou vodou.

Liečebné využitie a environmentálne výzvy

Oblasť Mŕtveho mora je známa už od staroveku. Minerálne bahno a soľ sa využívajú v kozmetike aj balneoterapii. Pobyt pri jazere je spájaný s priaznivými účinkami na niektoré kožné ochorenia, napríklad psoriázu, a na pohybový aparát. Okrem minerálneho zloženia vody zohráva úlohu aj špecifická mikroklíma – vyšší atmosférický tlak a filtrované slnečné žiarenie v dôsledku nízkej nadmorskej výšky.

Zároveň však jazero čelí vážnemu poklesu hladiny. Od druhej polovice 20. storočia sa jeho úroveň znižuje o viac než meter ročne. Dôvodom je najmä odber vody z rieky Jordán na poľnohospodárske a zásobovacie účely, ako aj priemyselné využívanie minerálov. Ústup vody vedie k vzniku tzv. sinkholes – prepadlín v pobrežnej oblasti, ktoré menia krajinu a predstavujú bezpečnostné riziko. Podobne hyperslané prostredie možno nájsť aj inde vo svete, napríklad v soľnom kráteri Pedra de Lume na ostrove Sal v štáte Kapverdy. Mŕtve more však zostáva jedinečné kombináciou geologickej polohy, extrémnej salinity a historického významu.

Je to miesto, kde sa stretáva geológia, klimatológia, medicína aj cestovný ruch – a zároveň lokalita, ktorá názorne ukazuje, ako citlivo reagujú uzavreté ekosystémy na zásahy človeka.