Temný turizmus, známy aj ako „dark tourism“, má v zahraničí svojich priaznivcov, popularizátorov, aj autorov podcastov. Tie v súčasnosti na sociálnych sieťach vidíme asi najčastejšie. že ide o temný turizmus si však sprvu ani neuvedomíme. Ak sa totiž rozprávajú o nejakom strašidelnom lese, alebo o miestach opustených baní, neznámych dier v zemi, opustených stavieb a urbexe, aj to je svojim spôsobom temný turizmus. Nie čistý, spojený so zlom, smrťou, zanedbaním, nezáujmom a tragédiami rôzneho typu. Môžu byť rôzne definície, ale tou kľúčovou bude aj s mnohými inými myšlienkami tá z knihy Miesta zločinu a tragédií.
Hirošima a pamätník nešťastia, jediná budova, ktorá v meste po výbuchu zostala, je dnes pamätníkom udalostí. zdroj: pixabay/ChiemSeheri
Upozorňuje totiž na to, že aj temný turizmus sa môže deliť podľa rôznych kritérií a neuvedomujeme si celkom aj to, že pod neho patrí aj pietny turizmus. Keď vzdávame úctu na temných miestach svojim blízkym, alebo spoločensky dôležitým ľuďom, dôležitým pre naše hodnoty. Temným turizmom môžeme nazvať mnohé cesty a spôsoby objavovania netradičných miest prepojených na nešťastia. Nemusíme byť fanúšikmi toho nešťastia, ale lákadlom je pre nás dopad a následky, či schopnosť zmien a miera dopadov danej udalosti. Môžeme ju skúmať, porovnávať, alebo len chceme vidieť to miesto, ak sa o ňom už toľko hovorilo.
Vo všeobecnosti je to forma cestovného ruchu, ktorá zahŕňa návštevy miest spojených s tragickými udalosťami, vojnami, masovými vraždami, katastrofami či násilnými premenami dejín. Tieto lokality si nesú pamäť historických udalostí, ktoré ovplyvnili jednotlivcov, národy i celý svet. Zatiaľ čo pre niektorých ide o formu pietnej spomienky, iných vedie zvedavosť alebo snaha o pochopenie dejín priamo na miestach, kde sa odohrávali. Temný turizmus ponúka možnosť spoznať dejiny a pochopiť minulosť, je dôležité zachovať pietu a úctu.
Vyžaduje si pritom istú dávku inteligencie a empatie. Práve na takýchto miestach sa môžu prejaviť poruchy osobnosti tým, akým spôsobom jednotlivec argumentuje svoj záujem, či nezáujem, ako sa na danom mieste prezentuje, čo od neho očakáva a ako ho komentuje. Niektoré miesta sa stali cieľom necitlivých turistov, ktorí si robia selfie na miestach tragédií alebo znevažujú pietne miesta. Nepochopenie historického kontextu, dopadov a tragickosti miesta je žiaľ bežný jav. Tak ako ho vidíme na fotkách niektorých školských výletov z Osvienčimu a podivné gestá jednotlivcov na tomu podobných miestach.
Temný turizmus je často praktizovaný aj nevedome. Napríklad, ak navštevujeme hroby blízkych na cintoríne, môžeme sa popri tom pristaviť pri hroboch známych osobností, pozrieť si pamätné miesta alebo si pripomenúť výročie historických udalostí. Sviečku dodnes zapaľujú ľudia na cintorínoch aj na hroboch, kde nemajú blízkych. Pochovaná tam môže byť obeť politického režimu, násilného trestného činu, alebo krivdy o ktorej sa vie len v dedine po generácie. Ak táto cesta na cintorín, k sviečkam, modlitbe a videní ďalších miest, sôch, pamätníkov a zdržanie sa na takom mieste zahŕňa prvky cestovania – presunu, samotnú návštevu a často aj zastávky v rôznych zariadeniach po ceste, už sa napĺňa definícia cestovného ruchu.
Samozrejme, pre takéhoto účastníka je neprijateľné, aby sám seba nazýval v takom prípade turistom, ak ide len na hroby. Ak by vyrazil do reštaurácie na 5 chodové menu, je to rovnako zážitkový turizmus, respektíve gastroturizmus. Pokiaľ by v rovnaký deň a na rovnaký čas vyrazil na kongres lekárov, zotrval by pri vzdelávaní a sledovaní nových trendov, domov by sa vrátil s pocitom, že absolvoval kongresový turizmus. Netreba slovo turizmus vždy vnímať ako jav, pri ktorom je turista s batohom, letenkou, foťákom, ktorý ide do hotela, alebo kempovať. Služby cestovného ruchu, komunikácie, prístupné cesty, otvorenie areálov – či podnikov a návšteva týchto miest v takomto čase, to všetko súvisí s cestovným ruchom. Či sa toto pomenovanie niekomu páči, alebo nie.
Židovské cintoríny sú na mnohých miestach Európy opustené, ak boli v obci a meste vyhladené židovské komunity, alebo potomkovia zomrelých. Podobne je tomu na Slovensku. foto: pixabay/matthiasboeckel
Motívy cestovateľov sa rôznia. Niekto vyhľadáva tieto lokality z úcty a pietnej spomienky, iný chce lepšie porozumieť histórii. Chce sa vzdelávať, pochopiť, alebo len byť súčasťou toho priestoru, vnímať výhľad, rozsah, okolie. Vidieť, o čom sa hovorilo kedysi, alebo poznať na vlastné oči emócie. Niektorí turisti si takéto miesta zaznamenávajú na sociálne siete a hľadajú virálny obsah. Existuje aj skupina bežných cestovateľov, ktorí tieto miesta navštevujú bez snahy o publicitu či pripomenutie konkrétneho výročia v konkrétnom presnom čase, kedy je to sledovanejšie a kvôli zastihnutiu periodicity (výročie, jubileá, pripomienky, a pod), jednoducho preto, že sú dostupné a historicky zaujímavé.
Temný turizmus sa týka rôznych časových období a typov tragických udalostí. Niektoré z najznámejších lokalít zahŕňajú:
Aj na Slovensku existuje mnoho miest, ktoré spadajú do tejto kategórie. Napríklad:
Na Slovensku sa vo výraznej miere temnému turizmu venuje kulturológ a popularizátor netradičných foriem turizmu Tomáš Galierik. Jeho kniha Miesta zločinu a tragédií nám totiž vo výraznej miere priniesla pohľad na rôzne aspekty temného turizmu u nás. Respektíve kniha sama o sebe prináša pohľad na miesta, kde sa odohrávali rôzne temné udalosti a tragédie. Kde páchali zločinci zločin a kde kosila smrť bez ohľadu na to, či mal svoj život človek v rukách, alebo nie. Ak sa zaoberáte témou temný turizmus na Slovensku, túto knihu nemožno obísť.
You must be logged in to post a comment Login