Unikátne pamiatky UNESCO dominujú Bardejovu

Bardejov je historické mesto, ktorého centrum navštevujú tisíce turistov. Krása Radničného námestia je známa aj za hranicami Slovenska. Dominantou sú 2 stavby, svetská stavba goticko-renesančnej Mestskej radnice a cirkevná stavba neskorogotickej baziliky Chrámu svätého Egídia. V roku 2000 boli spolu s ostatnými pamiatkami historického jadra Bardejova zapísané do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Priestory radnice sa dnes využívajú ako miestnosti Šarišského múzea . Umiestnená je tu historická expozícia Bardejov- Slobodné kráľovské mesto.

Okolie Bardejova a Svidníka je turisticky zaujímavým regiónom. Každoročný nárast počtu návštevníkov aj prenocovaní to dokazujú. Na Slovensku v rámci jedného regiónu nie je taká široká ponuka drevených kostolíkov, historických pamiatok UNESCO, skanzenov a  histórie z oboch svetových vojen. A to v kombinácii s minerálnymi prameňmi, kúpeľmi, ako sú Bardejovské kúpele, množstvom turistických trás a cyklotrás, robí z tohto regiónu výnimočné miesto na dovolenku.

Goticko-renesančná Mestská radnica v Bardejove

Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Mestsk%C3%A1_radnica_(Bardejov)

Radnica tvorila po stavebnej a významovej stránke funkčnú protiváhu Chrámu sv. Egídia, slúžila ako sídlo mestskej rady, bola centrom kultúrneho, obchodného a spoločenského života obyvateľov. Keď sa pozrieme na architektúru, môžeme pozorovať prenikanie renesančných výtvarných a architektonických prvkov do doznievajúceho gotického konceptu architektúry. Rozkvet hospodárskeho a spoločenského života v Bardejove koncom 15. storočia sa odzrkadlil i v živote mestskej honorácie. Mesto sa stávalo čoraz významnejším a tu vznikla potreba reprezentatívnejších a honosnejších priestorov. Práve Bardejovská radnica sa považuje za prvú svetskú stavbu renesancie na území Slovenska.

Stavba a história Radnice

Radnica v renesančnom štýle je dvojpodlažná stavba blokového charakteru, ktorá stojí na pravidelnom obdĺžnikovom pôdoryse. Charakterizujú ju vysoké bočné štíty sedlovej škridlovej strechy a renesančný arkier na jej východnej strane, sprístupňujúci druhé poschodie. Na štíte severnej fasády sa nachádzajú mestský znak a tri vyrezávané okná. Štít južnej fasády dotvára štvorica okien, maľované erby mesta a Uhorska  a hodiny. Na vrchole južného štítu sa nachádza postava rytiera Rolanda, ktorý je dielom majstra Jána z Prešova (r. 1509). Legendárny rytier Roland je symbolickým ochrancom mestských privilégií. Socha bola pôvodom medená a bola nahradená drevenou, pokrytou medeným plechom. V súčasnosti je kópia sochy celá z medeného plechu. Oba strešné štíty sú po obvode doplnené skupinami sôch a krabmi – severný štít: démon, muž s presýpacími hodinami, drak, kráľ, kamenár a muž s palicou, južný štít: obchodník s plátnom, lev, muž s bradou, opica, mačka, Nachádza sa tu i soška chlapca s hlavou medzi nohami a holým zadkom vytrčeným do námestia. Zadok smeruje k domu, v ktorom vraj kedysi býval mestský richtár a podľa tradície predstavuje svojskú pomstu stavbárov radnice za to, že im napriek dobre odvedenej práci mestská rada odmietla vyplatiť sumu, na ktorej sa vopred dohodli.

Bazilika Svätého Egídia

Chrám pochádza z 13.storočia. Niekedy okolo roku 1206 sa tu usadili cisterciánski mnísi z poľskej Koprzywnice a založili tu kláštor zasvätený svätému Egídiovi. Kráľ Belo IV. rádu potvrdil rozsiahle pozemky v okolí Bardejova. V druhej polovici 13. storočia (okolo r. 1271) toto miesto opustili. Výstavba chrámu sa začala v polovici 14. storočia a stavba bazilikálnej časti bola ukončená v roku 1415. Túto stavbu viedol miestny staviteľ Urban. Výstavba chrámu bola zavŕšená na konci 15. storočia. V roku 1580 odlial zvonolejár Ján z Tarnowa štvortonový zvon s menom Urban. V priebehu ďalších storočí chrám poškodili požiare, zemetrasenia a bombardovanie v roku 1944. Prešiel i mnohými stavebnými rekonštrukciami. V roku 1990 pukli oba chrámové zvony – Urban a Ján a nahradené boli zvonom Jozefom (pri príležitosti vyhlásenia chrámu za Baziliku minor).

Najcennejšími exponátmi sú: Oltárna skriňa Oltára sv. Alžbety Uhorskej či Oltár Narodenia Pána (1480-1490), Socha sv. Egídia z pôvodného hlavného oltára, Oltár Ukrižovania s maľbou – Veraikon, liata bronzová krstiteľnica či Oltár Panny Márie, sv. Erazma a sv. Mikuláša. Interiér je zdobený súborom jedenástich neskorogotických krídlových oltárov z rokov 1460-1520. Najcennejší je oltár Narodenia Pána (okolo rokov 1480 až 1490). Dómu sv. Egídia bol 4. januára 2001 udelený osobný súhlas pápeža Jána Pavla II na povýšenie Chrámu sv. Egídia na menšiu baziliku.

Viac je na : www.bardejov.sk, www.kupele-bj.sk,www.svidnik.sk,www.visitbardejov.sk