Okolie Bardejova poskytuje príležitosti na turistiku a jedinečné zážitky

Keď sa povie turistika, skoro každého napadnú Tatry či Veľká a Malá Fatra. Ale aj na severovýchode Slovenska sa nachádzajú menej známe pohoria, ktoré sa pýšia krásnou prírodou a chránenou živočíšnou ríšou. Nachádza sa tu niekoľko vrcholov vo výške nad 1000 metrov nad morom a sú tu aj mnohé obnovené rozhľadne, ktoré potešia svojimi výhľadmi. Opatrenia súvisiace s koronavírusom sa pomaly zmierňujú, jar je už medzi nami a práve tento čas môžete využiť na spoznávanie rôznych kútov Slovenska.

,,Popri zachovanom historickom jadre Bardejova, ocenenom UNESCO a 10 prameňmi sa pýšiacimi svetoznámymi Bardejovskými Kúpeľmi, vás na severovýchode Slovenska čakajú turisticky dobre značené chodníky a nádherné prírodné scenérie pohorí Čergov a Busov. Objavte aj vrchy Stebnícku Maguru a Žobrák, Kráľovú studňu, obce Gaboltov a Cigeľku, Hrad Zborov, či náučný chodník Čierna Mláka. Alebo pokračujte do okolia Svidníka  a na Duklu, kde sa v tamojších horách písala história oslobodenia Slovenska,“ pozýva Radomír Jančošek, riaditeľ OOCR ,,ŠARIŠ“–Bardejov.

Pohorie Busov

Busov je celok Nízkych Beskýd a je plošne najmenším a najmenej turisticky frekventovaným pohorím na Slovensku. Nachádza sa v okrese Bardejov, približne 10 km od mesta Bardejov  v Prešovskom kraji. Najvyšším vrcholom je vrch Busov s výškou 1 002 m.n.m. Vrch je súčasťou výrazného masívu, do ktorého patria aj vrchy Pálenica (914 m.n.m.), Pivnica (857 m.n.m.). Prevažná časť je zalesnená a poskytuje tak len obmedzené výhľady najmä na okolité vrchy. Na vrcholku sa nachádza malá čistinka s dreveným krížom. Z vhodných lokalít je- mimo okolitých vrchov , dobre pozorovateľných viacero prihraničných vrchov, no pri vhodných podmienkach je pozorovateľná aj časť Vysokých Tatier. Prístup je po zelenej značke z Gaboltova alebo Cigeľky.

Zaujímavým vrchom v pohorí Busov je Stebnícka Magura (899,9 m.n.m.), na ktorej vrchole sa nachádza televízny vysielač. Vedie na ňu turistický chodník po červenej značke z Bardejovských kúpeľov cez sedlo Čerešňa, alebo po modrej značke z obce Vyšný Tvarožec. Dostanete sa tam aj po červenej značke z obce Zborov.

Kráľova Studňa

Rozhľadňa od Lenartova

Malebná obec Lenartov, známa svojou bohatou históriou, sa nachádza neďaleko slovensko-poľskej hranice. Kedysi, koncom 19. storočia cez ňu viedli obchodné cesty z Poľska do Galície. Dnes po nej ostali už len spomienky v podobe studne a zrúcaniny hostinca Kráľova studňa. V tejto lokalite vybudovalo Občianske združenie Kráľova studňa z Lenartova turistickú rozhľadňu, ktorú každoročne navštívi množstvo turistov. Rozhľadňa má 4 podlažia, pričom najvyššie z nich je prekryté strieškou.

K rozhľadni sa najjednoduchšie dostanete z obcí Lenartov a Obručné po značených turistických trasách. Cesta na rozhľadňu nie je náročná a je ideálna aj pre rodiny s deťmi. Výstup trvá približne 1:15 až 1:30 hod. Pri dobrom počasí dovidíte ďaleko-Čergovský hrebeň, vrch Busova, Magury, či roztrúsené okolité obce, ale dokonca aj poľská Javorina. Pri rozhľadni sú umiestnené stoly a lavičky s ohniskom, kde si môžete opekať.

Obec Gaboltov

Obec Gaboltov sa nachádza 15 km od mesta Bardejov pod vrchom Busov. Prvá zmienka je z roku 1247, je zaznamenaná v liste uhorského kráľa Bélu IV, ktorý bol adresovaný členom rádu cisterciátov v Bardejove. Hovorí sa v ňom o pôsobení rytierskeho rádu križiakov zvaných „strážcovia Božieho hrobu v Jeruzaleme“, ktorí sa podpisovali ako „cruciferi de Gaboltho“. Každoročne sa tu uskutočňuje púť tzv. Gaboltovský odpust ku sv. bohorodičke Panne Márii. Asi 3 km od obce je slovensko–poľská štátna hranica.

Obec Cigeľka

V blízkosti slovensko- poľskej hranice sa nachádza aj obec Cigeľka.  Tá je zaujímavá žriedlom rovnomennej minerálnej vody, pomníkom obetiam druhej svetovej vojny a gréckokatolíckym chrámom svätých Kozmu a Damiána z roku 1816. Prvá písomná zmienka o Cigeľke je z roku 1414. V nasledujúcich storočiach patrila do makovického panstva. V 19. storočí bola obec postihnutá vysťahovalectvom do Severnej Ameriky z ekonomických dôvodov, v roku 1947 sa časť obyvateľov na popud sovietskych úradov presťahovala na Ukrajinu, odkiaľ sa od šesťdesiatych rokov 20. storočia do počiatku 21. storočia postupne väčšina vrátila na Slovensko.

V súčasnosti nemá Cigeľka štatút kúpeľného mesta. Almanach lázní Československé republiky z roku 1949 uvádza Cigeľku ako kúpeľné miesto na liečbu chorôb horných dýchacích ciest,  žalúdočných chorôb, kožných chorôb a ochorení srdca a ciev. Kedysi,  ešte za prvej republiky boli pri prameni minerálnej vody aj kúpele. Okrem slanej minerálnej vody vyviera v Cigeľke z niekoľkých desiatok prameňov kyselka. Slaná Cigeľka sa v menšom množstve plní do fliaš a predáva sa v lekárňach.

Viac je na : www.bardejov.sk, www.kupele-bj.sk,www.svidnik.sk,www.visitbardejov.sk

You must be logged in to post a comment Login

Leave a Reply