S takýmto titulkom prichádza bulvár ak sa hovorí o Turecku. Posledné útoky sa však odohrali opäť vo Francúzsku. Svetové médiá a hlavne slovenský lacný bulvár tentoraz jasne uvádzajú že sa v meste Nice včera neskoro večer pri príležitosti osláv Dňa Bastily stretlo na promenáde viac ako tisíc ľudí. Práve to využil terorista zrejme tuniského pôvodu, ktorý nákladiakom vpálil medzi ľudí. Zabil minimálne osemdesiat ľudí a mnohých zranil. Niektorí sú v kritickom stave. Šialená tragédia, ktorá bola naplánovaným teroristickým činom, ochromila krajinu. Druhý najhorší teroristický čin priamo vo Francúzsku šokoval opäť brutalitou a aj tým, že nie je dielom podľa doterajšieho vyšetrovania skupiny. Existujú dohady, že útočníkov predsa len mohlo byť viac a mala sa ozývať aj streľba. Tento prípad dokázal, že aj bez zbrane je možné stat sa masovým vrahom a úspešným teroristom. Nice je pritom jedno z najvýznamnejších turistických letovísk Azúrového pobrežia a celého Francúzska.

Francúzsko, mesto Nice
Ilustračná snímka pobrežia Nice

Bulvár útoky vo Francúzsku rozoznáva, ale neodrádza od návštevy

Mimoriadny teroristický čin ale neochromí turizmus vo Francúzsku. Médiá a bulvár totiž je nevyhlasujú Francúzsko za nebezpečné. S obľubou sa tak deje v prípade dovolenkových plážových destinácií. Turecko o mnoho väčšie ako Francúzsko má problém v prípade menšieho útoku, v tom momente je v médiách skloňované odporúčanie necestovať do krajiny, skloňované ako je tam nebezpečne a fanatickí konzumenti bulváru nakoniec píšu a telefonujú do cestoviek, že sú vrahovia ktorí posielajú Slovákov na smrť. Stovky Slovákov žijúcich v Turecku, či pracujúcich v cestovnom ruchu toto celé vnímajú len ako snahu zaujať čitateľov šokom, ktorý však poškodzuje turizmus. Následne ak robíme prieskum medzi ľuďmi rôzneho veku a zamestnania, či by šli na dovolenku do Turecka, dostávame z 80% odpoveď „nie, bojim sa. Tam sa vraždí“ alebo „tam sú teroristi“. Zmanipulované mysle verejnosti následne prinesú víťazstvo len pre masové médiá, ktoré nedokážu rozlišovať lokalitu a celú krajinu, nedokážu porovnávať riziko hrozieb a tým rušia záujem o Turecko, alebo inú krajinu v hľadáčiku médií. V spojitosti práve s Tureckom je vidieť s akou vervou sa novinári snažia zaujať akési miesto umelých „záchrancov ľudu“. Naopak v prípade podobných udalosti v Európe už táto túžba chýba.